Prax Dr. Schamana 06 / Čo ak to nevyjde?

Autor: Andrej Csino | 26.2.2021 o 10:24 | (upravené 26.2.2021 o 10:30) Karma článku: 1,48 | Prečítané:  208x

Vitajte v pokračovaní autorského seriálu magazínu Moja psychológia, z prostredia každodennej psychoanalýzy. Nový prípad Dr. Schamana možno osloví tých z vás, ktorí ste v karanténnom svete spoznali fenomén zoznamiek.

Au! Zvriesknem a žeravú panvicu tresnem do drezu. Kúsky karamelu sa rozpŕsknu po linke a po mojej ruke. S Covidom bez príznakov je svet akosi náročnejší. Aj ten malý kontakt s pani Emkou, predavačkou z Billy dokáže človeka nejak ukotviť. A teraz mi teta Emka chýba. Jej hravé poznámky o rakúskych vianočkách s mandľovým posypom. O péenkách a neschopnom vedení predajne. Tak som začal piecť. Laskonky. Trikrát do týždňa zničím d karamelu panvice a celú kuchyňu a nič. Laskonky sa rozpadávajú. Chýba im krehká príchuť detstva. Niečo tu chýba a nesedí. Dnes som to chcel skúsiť opäť, ale Zoom sa prihlásil tým svojím decentne nevtieravým cinkotaním. Okamžite si navliekam sveter a sadám za počítač. Keď naskočí obraz ženskej tváre, rýchlo skontrolujem svoj odraz v okne. Päťdňová brada. Slušný sveter. Pohľad dole.  Šesťdňové tepláky. Ponožka s deravou dušou. Nie je čas to hodnotiť. Čo kamera nevidí, srdce klienta nebolí.
Dáša. Stredný vek. Stredný výraz. Stred obrazovky. Len oči kmitajú hore, dolu a bokom. Dobrý deň pán doktor, neruším?  Volám trochu skôr. Rýchlo Dášu ubezpečujem, že sa nič nedeje. Tak to s laskonkami chodí. Zlomia sa a rozpadnú. No big deal. Dáša spustí a kým hľadá myšlienky, spomínam na všetko, čo mi cez monitor vyžiarila do obývačky za uplynulé týždne. Ako typický zástupca výkonnej strednej triedy sa z práce dostala až do home officu a po ceste stratila partnera, esprit a dôvod, pre koho si umyť ráno zuby. A naozaj. Ako plynuli týždne, upravené blond vlasy sa zmenili na jesenné obilie, oči pobledli a vytratil sa z nich to, čo volajú v práci „drive“. Snaha o presmerovanie Dášinej na ukotvujúcu rutinu na chvíľu pomohla, ale svit sa do očí už nevrátil. Robil som, čo som mohol, ale keď začala insomnia, musel som jej odporučiť liečbu. Dáša sa odmlčala na niekoľko týždňov. Až kým si včera nedohodla termín.
A tu sme. Môj od pol pása bezďácky outfit ostro kontrastuje s nahodenou Dášou. Celá žiari. Ružový nosík bábiky, čierny vlasopád, svetlo. Viete, čo je Tinder, pán doktor? Mal by ste to skúsiť. Konečne som našla zaujímavého chlapa. A popritom nestíham odpisovať na správy ďalších. Podozrievavo sledujem, ako sa Dáša chichoce. Pripomína mi to kaviareň vo svete predtým. S úžasom sledujem, ako mi Dáša s nadšením popisuje Lukáša. Je slušný, na zoznamke je prvýkrát a vedú spolu kultivované rozhovory. Lukáš však vie, kedy pritlačiť na stretnutie. Sľúbil Dáši, že kým „sú spolu“, s nikým iným si nepíše. A tak sa Dáša prebúdza. Izba s dvoma odhodenými tvárovými rúškami  a dvoma bedernými rúškami je až rúhavo odhalená. Privoniava k Lukášovej hrudi a hrá sa mu s chlpmi. Jeho pokrútený chlpí ostrov pomenovala Gertrúda. Lukáš sa sprchuje a Dáša obom cez net vybavuje PCR testy a varí vajíčka. Pospevuje si My moon, my man od Feist. Všetko je opäť tak ako má byť. Byt je ako má byť. Sila prišla zvonku, ale to Dáši nevadí. Mne trochu hej. Lukáš veľkolepo, ako pán tvorstva, zje raňajky, odmietne Dášin bozk a s príbehom o tom, ako nie je von zo svojej ex, svajpne celú scénu doľava.

 

Prečo ste taká spokojná? Pýtam sa a Dáša mi ukazuje zoznam na svojom mobile. Je plný tvárí a mien. Bol to debil, a vysvetľuje, ako sa jej pred očami rozprestrel svet nových tvárí. A ak sú debili aj iní, proste svajpnem doľava, takto... vidíte, pán doktor?  Hneď som sa spoznala s Marekom. A TEN rozhodne nie je ako Lukáš. Tomuto sa dá veriť. Prednedávnom začal tlačiť, aby som si odinštalovala Tinder. Upokojila som ho, že kým si píšeme, nebudem v kontakte s nikým iným. Ale srať na to. Život je len jeden, nie? Píšem si s piatimi momentálne. Veď čo ak to s Marekom nevyjde, nie?  Dáša na mňa žmurkne. Pokojne sa jej spýtam, ako dokáže dávať a prijímať a byť emocionálne prítomná, ak musí prepínať medzi piatimi mužmi. Taká je doba, pán doktor. Doteraz som mala v sebe prázdno, ale dnes mi je oveľa lepšie. Opäť sa cítim ako... žena. Cinknutie. Dáša opäť pozrie bokom a pery jej stvrdnú. To ju práve zrušil Milan. Vraj niekoho stretol. Dáša mykne plecami. Veď jej ostávajú štyria. A to je stále dosť. Veď čo ak to s Marekom nevyjde. Dáša niečo ďalej rozpráva a ja spomínam na muža jej života. Števo nebol dokonalý chlap. Myslím, že nechápal Dášine potreby, ale aspoň sa staral. Stiahol film. Stlačil jej plecia, keď ponocovala na home office. Občas ju objal len tak. Bol taký... v pohode. Dáša ho opustila za záhadných okolností, ktoré súviseli s dákym reprodukčným problémom. Svajpla ho doľava. Prirýchlo. V hlave jej narástlo presvedčenie, že má na viac. Toto presvedčenie o „lepšom živote“ ju prešlo po mesiaci, ale už bolo neskoro.

Tak tu ju mám. Štvormocnú mladú ženu v dobe Covidovej. So smartfónom, nekonečným internetom, svajpujúcu životy, čo sa zrodili z primordiálnej polievky a vyvíjali sa milióny rokov, aby boli svajpnuté. Doľava pre smrť. Doprava pre život. Nero a jeho palec. Dáša naháňa niečo a netuší ani, o čo závodí. Dáša ma uisťuje, že tak to dnes proste je. Rozhovory sa krátia. Nedorozumenia narastajú. Netrpezlivosť je štandard. Celé týždne zdieľa tie isté vety a odpovede na tie isté otázky, bez toho, aby pohla prstami. Proste ich kopíruje z jedného chatu do druhého. Otázky sú rovnaké. Prečo by odpovede nemohli byť? Snažím sa Dáši ukázať, že pocity sa nedajú kopírovať z osoby na osobu. A preto nefunguje ani internetová polygamia. Je to hrádza v nás. Vrodená. Nevieme byť multivitamínom iného, ani taký rozpustiť v duševnej polievke samých seba. Dáša však vytrvalo a čoraz častejšie hádže tie rúška na zem svojej spálne, v šialenej a neuspokojiteľnej potrebe cítiť úľavu. A vždy to dopadne zle. Niekedy sa nedostanú ani po praženicu. Každý deň je však nové cinknutie. Nový match. Nová šanca na život na pláži s vnúčencami výskajúcimi naokolo.  Dáša sa mi smeje, že som staromódny. Že aj mne by možno spravil Tinder tak dobre ako jej. Veď treba žiť, kým sa toto všetko neskončí. Snažím sa oponovať, že si vystačím s pečením laskoniek, ale aj cez Zoom počujem hlasné CINK. Dáša sa so sebaistým úsmevom pozrie bokom, a zbledne. Lapá po dychu. Nakloním sa k monitoru a jej meno musím opakovať trikrát, kým mi s plačom ukáže ten svoj Tinder. Na monitore svieti profil Števa. Na fotke sa smeje a píše, že hľadá ženu, ktorá je naozaj spontánna. JEJ Števo je na Tinderi. Dáša plače a ja sa snažím ju upokojiť, keď iphone12 rozbije v priamom prenose o stenu a s hlavou v dlaniach spadne na klávesnicu počítača.  
   
O hodnú chvíľu neskôr píšem Dáši mail, že budúci týždeň by som mal pre ňu určite voľný termín. Toto tak ľahko asi nesvajpne, myslím si a s popálenou rukou začnem tvrdohlavo miesiť nové cesto na laskonky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AstraZeneca rozdelila Slovensko na dve časti

Na západe je o ňu extrémny záujem, na východe minimálny.

CYNICKÁ OBLUDA

Nedá sa pomýliť

Ako z ľubovoľne veľkej množiny ľudí pracujúcich v zahraničí pre ruskú vládu nájsť tých, ktorí robia len zlobu?


Už ste čítali?