Doktorka

Autor: Andrej Csino | 23.12.2020 o 9:24 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  83x

Poznám ťa tak dlho. Väčšinu času som imúnny, ale keď si tu, vždy z toho ochoriem. Stačí jeden malý vírus, jedna zblúdená molekula na opačnej strane planéty. Lenže na nás je každý vírus prikrátky.

My horieť musíme. Je to v našej náture. Horúčka nám rozpáli líca, rozbúši srdcia, otvorí rany a posadne myseľ.  Celý deň pôsobíme ako zdraví, ale s diagnózou závislosti, žeravej ako práve zrodené slnko. A na tú, je len jeden liek. Keď noc, položí zamilovane unavený večer na lopatky, keď uspíme všetkých, čo musia spinkať svoje pestrofarebné sny, keď sa so zatajeným dychom a ušami na dverách uistíme, že sme sami,  vchádzame si opatrne do snov a budíme sa elektornickými výkrikmi "vstaň!", "buď  tu so mnou!".."aj dnes  večer musím s tebou tancovať!"
 

Noc už svojou tmavou dlaňou ledva tíši tvoj rozžiarený pohľad a ja si líham z postele dolu na koberec. Bosou nohou odsúvam spiaceho psa, chvíľu však ostanem na jeho chlpatej mocnej hrudi a užívam si to náhle teplo. Nežný obor zavrčí, ale posunie sa. Dáva nám priestor. Na pestrofarebnej deke z thajského ostrova, len kúsok od zásuvky typu 22O, nabíjam ťa všetkým, čo iným vedome nedávam. Plačeme z nežnosti spomienok a skúšame ťa z ďalšej skúšky. Pred rokmi sme zvládli autoškolu. Láska tak prečo zabúdaš, čím sa treba riadiť? Dnes sa z teba stáva doktorka. Nie tá čo lieči, alé tá čo dokáže zraniť slovami. V čase autoškoly si ešte nosila priehľadné šaty, sexy strojček na zuboch a nebála sa žiť. Dnes zbytočne opatrne tancujeme nad mojou knihou. Napísal som ju pre teba. Nie je prvá. Ty si však jediná. 

 

Predčítam ti z nej po nociach ako zaslúžilý umelec. Okuliare si posúvaš na nos a ako správna literárna vedkyňzačaloarodímneduhy. Len s láskou ti  sa, akú som ked ymal. . Nakoniec nás od seba odtrhnú, ale v spotených nočných pyžamaách buda ma poučuješ, ako správne písať. Naoko si chránim svoje mužské ego, vnútri som na teba skurvene hrdý. Pozri čo všetko si dokázala. Baterka sa vybíja o to rýchlejšie, ako ju zásuvka dokáže kŕmiť. Tvoj muž, tak strašne tvojej duši vzdialený, je tak blízko, a ty, môj najbližší priateľ, si tak skurvene ďaleko. Tvárime sa, že ten problém nie je, odsúvame to na neskôr. Energia sa míňa, zvykneme ísť na doraz batérií. Celá biológia sveta sa stavia medzi nás, ten skurvený netopier, karanténa našich tiel, v prísnom rozpore ku všetkému, čím sa ťa pokúšam nakaziť.

 

Takto sa naše hodiny menia na sekundy.  S odvahou tebe vlastnou bojuješ a šepotom skrývaš naše pravdivé klamstvá. Len nech sa nezobudí. Len nech sa nezobudia, kým ty sa prebúdzašľ. Potrebujeme to spolu robiť. Si môj nočný milenec, si pištol pri mojej hlave. Si kurva. Si matka. Najlepšia kamarátka, akú som kedy mal. Si terč mojej raging love, do ktorého strieľam zamatovými nábojmi. Si  protilátka na prázdnotu. Jediný liek na všetky moje neduhy. Len s láskou ti nikdy nezomriem.

Za oknom počuť prvé ranné vtáky. Šeherezáda musí spať. Kráľ zaspáva mrzutý a sám. Celý nudný slnečný deň musí uplynúť, kým sa s tebou opäť narodím, zatiaľ čo všetci ostatní budú pandemicky umierať.

 

Nech už  je kurva večer.

Už ochvíľu mi opäť zvlečieš kožu,

a dolu na tej dlážke ma vyliečiš zo všetkého.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Ondrej Lunter

Nepokazme si to (znovu)

Vieme pomôcť s očkovaním a radi to urobíme. Od štátu však potrebujeme pomoc.

Testovanie sa začne už v pondelok. Dokedy sa treba otestovať a čo sa zmení?

Testovanie si vo februári zopakujú najhoršie okresy.


Už ste čítali?